Fórum
Vloženie príspevku
( * - povinné vyplniť )
Upozornenie pre prispievateľov do FÓRA ZDHS: Predstavenstvo ZDHS na zasadnutí dňa 19.11.2011 prijalo toto uznesenie: administrátor z internetovej stránky vymaže a bude mazať: príspevky dehonestujúce prácu a poslanie ZDHS, príspevky vybočujúce z medzí slušného správania, anonymné príspevky (príspevky bez skutočného mena prispievateľa – označené iba prezývkou), reklamné inzeráty nečlenov ZDHS. (členovia ZDHS umiestňujú svoje ponuky v sekcii Burza cez vydané ID a heslá spolkov ZDHS).
Valk | valk@post.sk | 29.05.2011 (22:35 hod.)
Budem reagovať na niektoré príspevky v ktorých sa píše že nič nerobím pre dychovku, len kritizujem, polemizujem a podobné kraviny (prepáčte, nechcem byť som vulgárny, len som použil slovník jedného z prispievateľov :-) Päť rokov som bol dirigentom a umeleckým vedúcim dychovej hudby Sebechlebskí hudci. Podarilo sa mi skutočne z mizernej dedinskej falošnej vŕzgačky za ktorú by ste nedali ani 5 centov vybudovať celkom solídnu malú dychovku ktorá hrá a zvládne štandardný repertoár.... a hrajú aj Krčmárika...nuž keď ich to baví :-) Týmto chcem tiež pánovi J. Balážovi poďakovať za poskytnutie notového materiálu. Počas môjho pôsobenia tam došlo ku generačnej výmene muzikantov a vychoval som si aj dobrého kapelníka ktorý pochopil o čom dychovka je a čo si vyžaduje. Rovnako bolo pre mňa potešením hudobne i organizačne spolupracovať na projekte ktorého cieľom bolo pripomenutie si už zaniknutej dychovej hudby Hontianka. Z tohto nášho snaženia vzniklo aj celkom zaujímavé vianočné CD. To je len zlomok mojich aktivít ktoré som robil v poslednom desaťročí pre slovenskú dychovku, jej rozvoj a propagáciu doma i v zahraničí. Keďže za svojimi názormi si stojím, dospel som k nim prevažne počas rozhovorov s profi hudobníkmi, skladateľmi, študentami konzervatórií, amatérskymi hudobníkmi, mojimi priateľmi, aj s bežnými poslucháčmi. Svoju budúcnosť si už z dychovkou veľmi nespájam, dokončím len veci ktoré mám rozbehnuté. Vzhľadom na môj pomerne mladý vek ešte plánujem naďalej študovať a vzdelávať sa i v oblasti umenia, hudby, jej interpretácie a kultúry všeobecne.
Ivan Trchala | ivan.trchala40@gmail.com | 28.05.2011 (12:21 hod.)
Srdečne pozdravujem kolegov muzikantov! V prvom rade sa pripájam ku gratulantom predsedovi ZDHS z mája 2009,ktorí mu poďqkovali za vytvorenie stránky "FÓRUM",na ktorej aj dnes môžu vysloviť slobodne svoje názory všetci,ktorí sa cítia na to povolaní. Tiež gratulujem Adamovi Hudecovi i J.Slabákovi že majú toľko priaznivcov,ktorí obiektívne hodnotia ich veťký prínos pre "dychovku" a pripájam sa k nim. Necítim sa fundovaný na to,aby som polemizoval s niektorými autormi príspevkov,ktorí si aj sami sebe odpovedajú a veľa krát aj odporujú, ale prosím všetkých aby pomohli dychovej hudbe v jej ďalšej existencii. DH má svoje pravidlá tak ako aj iné hudobné žánre a ťudia ktorí sa jej venujú ich dobrovolne dodržiavajú a slobodne v nej hľadajú nové možnosti ktoré sa ujmú,alebo zaniknú. Nemôžem však porovnávať rôzne dychové zoskupenia napr.od spomenutej "švitorky" až po veľký dychový orchester od ktorého si poslucháč určite nevypočuje v niektorom z príspevkov spomínaného "krčmárika". Je to len moja subjektívna reakcia na túto ľudovú pesničku upravenú pre malú DH,bez ktorej si neviem predstaviť nevyhovieť poslucháčom v našom regióne jej prídavkom na záver koncertu. Je samozrejmé, že rôzne príležitosti na účinkovanie DH si vyžadujú repertoár ktorý je treba prispôsobovať a jeho pestrosť je nevyhnutná.DH zaraďujú do programov podľa svojich schopností a možností skladby koncertné,populárne, tanečné, ale vzhľadom na požiadavky poslucháčov,prevažne ľudové. Vážení,mojim príspevkom som určite nevyčerpal všetko to, čo by bolo treba o "dychovke"povedať toto "fórum" je na to malým priestorom. Chcem iba vyjadriť podporu a hlbokú úctu k ľuďom, ktorí pre DH niečo pozitívne urobyli,robia a budú robiť a vyzvať tých, ktorí by v budúcnosti mohli pre jej rozvoj niečo dobré urobiť. Na záver mi dovoľte pozvať priaznivcov DH do Nového Mesta nad Váhom kde sa dňa 17.septembra uskutoční autorská súťaž"NOVOMESTSKÁ NOTA" počas Novomestského jarmoku 2011. P.s.Príspevok "Peter S....zo dňa 23.10.2009" na ktorý skoro nik nereagoval,je totožný spríspevkom "Valk...zo dňa 26.05.2011"
Peter Cernicka | petercernicka@azet.sk | 27.05.2011 (19:23 hod.)
Dve mená má ale aj pravdu:)
Laco | janitu24@yahoo.com | 26.05.2011 (20:38 hod.)
...už dlhšiu dobu sledujem túto diskusiu ktorá je taká správna slovenská, už len chýba poriadne si zanadávať, ešte viac sa pourážať a keby sa dalo tak aj vstať a dať si po papuli....no a nakoniec sme aj tak nič nevyriešili :-) Páni z ZDHS, pokračujte v udržiavaní tradícií, len čas ukáže či to bolo osožné, pripomínate mi trošku maticu slovenskú... a vy páni, tuším mladá krv, trošku skroťte vaše sebavedomie a nevybíjajte si tu svoju energiu, venujte sa tomu čo vás baví, za človeka hovoria v prvom rade jeho činy, nie prázdne slová, uvedomte si, že starého psa už novým kúskom nenaučíš!
janči | janzelen@post.sk | 26.05.2011 (17:37 hod.)
Prečo mate pán Šnider dve mena?Valk a Peter Šnider je jedná a tá istá osoba...
Valk | valk@post.sk | 26.05.2011 (14:46 hod.)
Rád by som sa na týchto stránkach vyjadril svoj názor na dychovú hudbu všeobecne a na jej (ne)kvalitu. Osobne ako člen dychovky uvažujem v krátkom čase ukončiť túto činnosť pre nespokojnosť s úrovňou orchestra. Samozrejme neplánujem skončiť s muzikou ako takou, ktorej som venoval už takmer 2o rokov života. Slovo dychovka je v ľuďoch hlboko zakorenené ako nejaký prežitok, či súčasť folklóru, čo by nebol až taký problém. Myslím si, že hlavne na západnom Slovensku má dychovka svoje pevné postavenie. Čo však iné regióny? Z vlastnej skúsenosti viem, že často napríklad na skúškach kapely je hudba niekedy až treťoradá. Taká skúška je vynikajúcou možnosťou ako vypadnúť od rodiny, od manželky a dostať sa k alkoholu. Takzvaní hudobníci sa len stretnú, pokecajú, popri tom niečo akože zahrajú a poberú sa v dobrej nálade domov, alebo pokračujú priamo do krčmy. Poznám napríklad ľudí, čo pre nich by hranie na dychový nástroj malo byť zakázané priamo zo zákona. Musí jednoducho prísť generačná výmena, ale bude to veľmi ťažké. Hranie na dychový nástroj je veľmi špecifická záležitosť a mal by to vyučovať naozaj aprobovaný učiteľ. Najhorší sú rôzni samoukovia. Samozrejme s hudobnou výukou treba u detí začať naozaj veľmi skoro. Ideálne pri nástupe na základnú školu by deti mali začať chodiť aj do ZUŠ. Predovšetkým na nejaký seriózny hudobný nástroj, najlepšie klavír, prípadne akordeón alebo aj husle. Zobcová flauta, či keyboard by mali byť len doplnkové nástroje, v žiadnom prípade nie ako hlavný predmet. Po šiestich rokoch štúdia, keď má žiak už asi tých 12 rokov, až vtedy by sa mal začať učiť na dychový nástroj. V tomto prípade už odpadá množstvo problémov, žiak nie je stresovaný, pretože vie čítať notový zápis (znalosť husľového a basového kľúča je samozrejmosťou), má základné poznatky o harmónii, dokáže si rytmicky rozdeliť skladbu a pod. Tým pádom je prechod na dychový nástroj oveľa jednoduchší a môže sa zamerať na rozvoj techniky, intonácie, agogiky a pod. Takto by to mohlo ideálne fungovať, lenže musí sa zmeniť myslenie v našich hlavách. Dychový orchester nie je predsa nejaká "švitorka" ktorá príšerne vŕzga na dedinskom pohrebe, ale je to normálne hudobné teleso, zložené prevažne z dychových nástrojov. Hranie v orchestri je potrebné chápať hlavne ako odmenu pre toho kto sa učí hrať a nie ako povinnosť, či nutnosť. Orchestre by mali nových členov prijímať len na základe konkurzu a samozrejme dbať aj na kvalitatívny rozvoj, čiže hráči, čo nezvládajú náročnejší repertoár, nemajú snahu na sebe pracovať a brzdia rozvoj orchestra, by ho museli opustiť. Týmto by sa rozhodne zvýšila interpretačná úroveň. Myslím si že v blízkej budúcnosti z rôznych aj vyššie spomenutých dôvodov množstvo dychoviek prirodzene zanikne, čo je správne, pretože sa takto vykryštalizuje kvalita, ktorá pretrvá.
Peter Šníder | snider.zv@gmail.com | 24.05.2011 (11:10 hod.)
Pán Kopáčik načrtol aj ďalšiu tému, tak skúsim k tomu niečo napísať. Dostal som tiež možnosť hrať vo veľkom dychovom orchestri. Klarinetov je tam veľmi veľa a tak mi dirigent ponúkol možnosť hrať na barytón saxofón lebo nikto tam na to nehral. Aj ma to začalo baviť len neviem prečo to nikdy neznie tak pekne ako napr. big band keď máme podobné nástrojové obsadenie, trombóny, trúbky, saxy, rytmika aj basovú gitaru. BarSax tam vždy hrá len to čo tuba alebo tenor. Čítal som že BarSax má zdvojovať o oktávu prvú altku, aby vynikla melódia, prípadne občas zahrať basovú linku, ale nie je to tak, prečo to nikto tak nenapíše. Altky hrajú to čo krídlovky, tenor saxy hrajú ani neviem čo, možno to čo baskrídlovky a barsax hrá ako F tuba. Potom je celý tento blok rozbitý a nemá to taký saxofónový zvuk ako by som si predstavoval. Tiež nechápem prečo je taký krásny nástroj ako lesný roh často degradovaný a hrá noty ako es trúbka. Aj tie skladby sú niekedy také o ničom aj keď sú to moderné a známe pesničky. Zdá sa mi že všetci tam hrajú všetko a keby polovica hudobníkov chýbala tak ešte vždy to znie. Možno to má svoje výhody ale mne to pripadá zbytočné. Trúbiť môže aj jedna trúbka načo budú desiati to isté keď im to potom aj tak neladí.
Ikov Kopáčik | ikovkopacik@gmail.com | 24.05.2011 (09:56 hod.)
Necítim sa byť dostatočne fundovaný, aby som robil prednášku o národnej kultúre, predsa mi však nedá nepovedať k prebiehajúcej debate zopár slov. Dychovka v klasickej podobe malého dychového orchestra je naša tradícia, špecifická pre tento región. Tak, ako majú svoju hudbu iné národy, máme ju i my. Je emotívna, veď do tónov dychových nástrojov sa priamo premieta i tep srdca. Dobre to pozná každý najmä ak sa postaví v sóle pred kapelu, alebo nebodaj, v štúdiu pred mikrofón. Týmto je neopakovateľná presne tak, ako je nenapodobiteľná hudba grécka,španielska, írska atď. Predstavme si, ako by táto hudba, tieto, nesporne čarovné piesne a tance dopadli, ak by začali preberať celkom cudzie, módne prvky. Alebo nedajbože prvky našej dychovej hudby! Bol by to chaos, ktorý by túto hudbu degradoval na nepodarenú a trápnu imitáciu niečoho, čo sa vôbec nedá pomenovať. Samozrejme, všetko sa vyvíja a je nerozumné brániť sa pokroku. Je však ešte nerozumnejšie v snahe o pokrok za každú cenu potláčať to, čo sa vyvíjalo dlhé stáročia ako špecifikum tej ktorej krajiny. Iná situácia je v koncertnej hudbe veľkých dychových orchestrov, kde sa tieto inštrumentačné prvky bežne využívajú už dlhé desaťročia. Ale to je už celkom iná téma.
Peter Šníder | snider.zv@gmail.com | 24.05.2011 (09:46 hod.)
chcel by som tiež prispieť svojím názorom do tejto diskusie, že ako my mladí, teda aspoň ja vnímam dychovku. Nemám také vyjadrovacie schopnosti ani vedomosti o hudbe ako páni skladatelia či pán Valk ale skúsim to. Nikdy som nechodil do zuš ani na konzervu a nemal som nikdy ani hudobného učiteľa. Som hudobník-samouk, informácie mám z knižiek či z internetu a dačo mi poradili aj kolegovia z dychovky. Rád počúvam rôzne štýly, hudbu súčasnú aj klasickú. Začal som hrať v malej dychovke na Es trúbke lebo také tam máme, po čase ma to omrzelo, bolo to jednotvárne a skúšal som baskrídlovku, tam som sa viac natrápil. Potom som prešiel na klarinet lebo sa mi veľmi páči. Tak teraz hrám na B aj Es klarinete ako kedy je treba. Lenže celé je to stále rovnaké, dvojhlas tenory, dvojhlas krídlovky a nad tým pištia klarinety a stále dookola ako kolotoč každá pesnička. Preto sa mi zdá malá dychovka hrajúca len ľudovky alebo pesničky v ľudovom štýle dosť nezáživná. Stále je to nejaká rovnaká šablóna. Okoľko radšej by som si preto zahral v symfonickom orchestri, určite je to zaujímavejšie hranie, človek sa viac naučí a aj to má krajší zvuk. Lenže existuje taký amatérsky orchester? Ešte som o tom nepočul.
Jozef Baláž | maguranka@maguranka.sk | 24.05.2011 (08:25 hod.)
Semináre pre skladateľov a aranžérov DH ZDHS v minulosti viackrát organizovalo. Je to ž len na každom, kto sa dobrovoľne zúčastní. http://www.zdhs.sk/predstavenstvo_informuje/sprava/48
Stránkovanie: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59