Predstavenstvo informuje
Dychový orchester mladých Bánovčanka spolu s mažoretkami ISIS spoznávajú EÚ.
08.03.2010 - Admin
Európska únia. Spojenie niekoľkých štátov. Niektoré z nich sú väčšie, iné zasa malé, avšak spoločne tvoria jeden celok. Je jednoznačné, že každý je rád, keď sa mu naskytne možnosť tento celok spoznávať. Niekto si platí dovolenku, aby videl Paríž, Berlín, Amsterdam či iné mestá a krajiny, ďalší zasa hrajú na hudobné nástroje a z času na čas sa im podarí vycestovať do veľkej Európy aj z malého Slovenska. Takúto príležitosť mala zasa raz i Bánovčanka. Jej kroky, no lepšie povedané cesta autobusom, smerovali tento krát do Francúzskeho mesta Albi. Po úspešných vystúpeniach v mestách Sallanches či Vitré, bola toto ďalšia zahraničná zastávka Bánovčanky.
Festival di Albi privítal v dňoch 27.2. a 28.2.2010 okrem dvoch slovenských zástupcov (MDO Bánovčanka, Mažoretky ISIS) i rôzne hudobné či humorné telesá z celej Európy. Cesta Bánovčanky dlhá bezmála
Prvý deň festivalu nás čakalo ráno hranie, teda lepšie povedané prvý pochod ulicami mesta. Nádherným starobylým centrom mesta sa rozozvučali prvé tóny, prvé skladby na ktoré robili pri pochode svoje choreografie mažoretky. Podobný program nás čakal i poobede a večer nás prijal primátor mesta na akejsi malej audiencii, kde sme všetkým prítomným zahrali a zaspievali niekoľko slovenských ľudových piesní. Tento sobotňajší program mal byť akési predjedlo, akousi pozvánkou pre celé mesto na hlavný deň festivalu, teda na nedeľu 28.2.2010.
V nedeľu bol hlavný program festivalu. Popoludní sa začal sprievod ulicami mesta. Alegorické vozy, kapely, mažoretky či iné súbory prechádzali ulicami mesta, ktoré lemovali davy nadšených ľudí, ktorí si vychutnávali toto pekné slnečné odpoludnie. Jemný vetrík roznášal po účinkujúcich konfety, ktoré na znak radosti a ocenenia jednotlivých účinkujúci rozhadzovali prítomní občania. Po asi troch hodinách pochodu sa celý sprievod dostal k hlavnej tribúne, kde sa predstavili všetky účinkujúce súbory. My sme si na predstavenie nás a našej kultúry vybrali to, čo je nášmu srdcu najbližšie, tým čo si najviac ceníme, to znamená slovenskou ľudovou piesňou.
A tu sa končí rozprávanie o ceste po Európe. Je to iba v skratke zhrnutá niekoľkodňová zaujímavá cesta. Myslím, že naše pôsobenie v zahraničí zanechalo na všetkých dobrý dojem a že urobilo pre naše malé Slovensko čiarku vo veľkej Európe. Veď nielen hokejom a futbalom sa treba chváliť, ale i tým čoho máme u nás najviac, teda našimi piesňami a našou kultúrou. Mgr. Ondrej Melišek
